Doménová analýza, Konceptuálny model

Cieľom doménovej analýzy je pochopiť cieľovú doménu, našich budúcich používateľov, pojmy a procesy v tejto doméne a hlavne pochopiť úlohy, ktoré musí používateľ v danej doméne vykonávať.

Poznámka

Pojem doména si mnoho z vás zvykne mýliť s cieľovým používateľským rozhraním či softvérom. Doména však nepredstavuje cieľové používateľské rozhranie, ale oblasť, pre ktorú toto používateľské rozhranie ideme navrhnúť a vytvoriť. Napríklad ak tvoríme rozhranie pre učiteľov na vysokej škole, potom doména je vysoké školstvo.

Doménová analýza pracovnej oblasti (Work Domain Analysis, WDA) umožňuje pochopenie úloh, ktoré používatelia potrebujú vykonať pre dosiahnutie určitých cieľov. WDA zahŕňa:

  • analýzu existujúcich systémov,
  • analýzu existujúcej dokumentácie,
  • analýzu dostupných webových zdrojov.

Doménový expert

Najdôležitejším zdrojom doménových znalostí je však doménový expert (odborník v cieľovej oblasti) a/alebo používateľ. Doménové znalosti predstavujú niečo iné ako požiadavky od zákazníka - tým viac, pokiaľ je zákazník niekto iný, ako samotný doménový expert a/alebo používateľ, čo sa často stáva: napríklad zadávateľom je majiteľ spoločnosti, ktorý nemá konkrétnu predstavu o práci a potrebách jeho zamestnancov.

Požiadavky (requirements) častokrát zahŕňajú iba hrubú predstavu zákazníka o tom, čo má budúci softvér spĺňať. Doménová analýza však ide do hĺbky problému, skúma každý detail jednotlivých úloh a firemných procesov, analyzuje samotné dáta, s ktorými sa v cieľovej oblasti pracuje. V tejto fáze sa snažíme zistiť všetko, čo potrebujeme k návrhu a vývoju cieľového softvéru.

Ako sa rozprávať s doménovým expertom (zdroj: Krisztina Szerovay)
Obr. 1: Ako sa rozprávať s doménovým expertom (zdroj: Krisztina Szerovay)

Iba pokiaľ si do hĺbky analyzujeme a pochopíme všetky predchádzajúce zložky, umožní nám to rozprávať sa s doménovým expertom na úrovni a pochopiť, čo v budúcom softvéri potrebuje, navrhnúť mu rôzne alternatívy interakcie s rozhraním a reprezentácie údajov a vytvoriť tak kvalitné používateľské rozhranie. Doménová analýza predstavuje veľkú časť návrhu projektu, častokrát, ak ide o neznámu doménu, môže trvať aj dlhšie ako samotný návrh a vývoj softvéru.

Doménová analýza častokrát zahŕňa aj analýzu konkurečných používateľských rozhraní (UX competitor analysis), ktoré sú súčasťou danej domény. Ak zákazník nejaké používateľské rozhranie už používal, je vhodné a potrebné si ho podrobne preskúmať. To isté platí aj o konkurenčných systémoch - bez prehľadu sa môže totiž ľahko stať, že budeme znovu "vynachádzať teplú vodu".

Konceptuálny model ako výsledok doménovej analýzy

Amos Wagon: "Konceptuálny model je spôsob, akým si my ľudia vysvetľujeme, ako niečo funguje (zvyčajne veľmi zjednodušene).

Keď už máme dostatok informácií o našich budúcich používateľoch, doméne, konkurenčných systémoch a požiadavkách na naše budúce používateľské rozhranie, môžeme začať s konceptuálnym modelovaním. Na predmete ZSI ste sa naučili, ako tvoriť konceptuálny model (KM) systému. Medzi konceptuálnym modelom systému a konceptuálnym modelom používateľského rozhrania (UI conceptual model) alebo konceptuálnym modelom používateľskeho zážitku (UX conceptual model) je však zásadný rozdiel:

  • Konceptuálny model systému modeluje systém z hľadiska programátora,
  • Konceptuálny model používateľského rozhrania/UX modeluje z hľadiska používateľa.

Sústredíme sa teda na ciele nášho používateľa, na objekty, ktoré v rozhraní potrebuje vidieť, na akcie, ktoré s nimi potrebuje vykonať.

Rozdiel medzi konceptuálnym modelom používateľského rozhrania a mentálnym modelom používateľa (zdroj: Alana Brajdic)
Obr. 2: Rozdiel medzi konceptuálnym modelom používateľského rozhrania a mentálnym modelom používateľa (zdroj: Alana Brajdic)

Konceptuálny model používateľského rozhrania neobsahuje žiadne detaily o softvérových entitách, komponentoch, moduloch, či funkcionalitách. Môže však obsahovať detaily o objektoch rozhrania (ich vlastnosti), moduloch používateľského rozhrania, či funkcionalitách používateľského rozhrania a postupoch ich využívania s cieľom znížiť kognitívnu záťaž a zvýšiť efektivitu používateľa pri ich vykonávaní.

Amos Wagon: Dobré UX zbavuje naše mozgy kognitívnej záťaže pri používaní produktu.

Takže pre zhrnutie, konceptuálny model používateľského rozhrania by mal obsahovať:

  • Úlohy, ktoré používateľ môže vykonať.
  • Objekty, s ktorými bude pracovať.
  • Vzťahy medzi objektmi.
  • Atribúty objektov.
  • Akcie, ktoré môže používateľ vykonať na objektoch.
  • Akcie, ktoré sa môžu vykonať genericky na viacerých objektoch.
  • Pojmy, ktoré sa používaju na referovanie sa k objektom, atribútom, akciám, atď.